Gerald z Walesu, bol významným duchovným a uznávaný historikom, napísal mnoho diel, z ktorých dve sa týkali Írska. Navštívil Írsko v rokoch 1183 - 1184, kde zhromaždil materiál, ktorý použil vo svojich dielach Topographia Hibernica a Expugnatio Hibernica ("Topografia Írska" 1187 a "Dobytie Írska" 1189).
Ktorá popisuje on pri tom rôzne zázraky, aj podivne veci, aj takyto pripad:
Stretnutie kňaza s ľuďmi ktori sa zmenili na vlkov/vlkolakov
Gerard píše, že tri roky pred príchodom Johna de Courcy, lorda z Ulsteru do Írska (1182), cestoval kňaz s mladým spoločníkom cez Írsko z Ulsteru do Meath. Raz v noci, keď táborili v lese, sa k ich ohňu priblížil vlk a na kňazovo zdesenie vyslovil ľudským hlasom tieto slová:
„Neboj sa! Neboj sa! Nebojte sa! Nie je sa čoho báť!"
Prvou reakciou prekvapeného kňaza bola modlitba k Najsvätejšej Trojici, aby sa im nič nestalo. Vlk potom ľudským hlasom vysvetlil, že pochádza z Ossory a že v dôsledku starodávnej kliatby zo strany svateho Natalisa, nielenže boli vyhnani z Ossory, ale aj to, že pod vplyvom svätcovej kliatby sa zmenili z ľudskej podoby na vlčiu.
Vlk pokračoval, že jeho spoločníčka je nablízku vážne chorá a potrebuje kňaza, aby jej vykonal posledné obrady. Kňaz nasledoval vlka k dutému stromu, kde ležala vlčica ktora plakala a nariekala ľudským hlasom.
Kňaz pristúpil k vysluhovaniu posledných obradov až do posledného prijímania. Vlčica ho prosila, aby pokračoval, ale kňaz povedal, že nemá so sebou viatikum. Vtom sa opäť objavil prvý vlk, ktorý niesol malú taštičku s kňazovými posvätenými hostiemi. Zdá sa, že v tomto momente, keď sa kňaz zdráhal pokračovať, vlk, aby „rozptýlil všetky pochybnosti“, odtiahol labkou z vlčice kus kože a odhalil podobu ženy vo vnútri. Kňaz pokračoval vo vysluhovaní sviatosti „skôr z hrôzy ako z rozumu“ a na tele ženy sa obnovila vlčia koža.
Vlkolak na druhý deň ukázal kňazovi najistejšiu cestu lesom, potom mu poďakoval a predpovedal aj niekoľko budúcich udalostí, ktoré ešte len mali prísť, vrátane anglickéj iinvázii na Írsko.
Gerald končí svoj príbeh tým, že dva roky po týchto udalostiach sám prechádzal cez Meath, kde biskup zvolával synodu, aby túto záležitosť sa prediskutovalo (po stretnutí s biskupom z Ossory tento príbeh aj zaznamenal).
Synoda dospela k záveru, že správu treba poslať do Ríma na prešetrenie - malo sa to stat na žiadosť sameho Geralda. Správa bola riadne odoslaná, so všetkými pečaťami biskupov a opátov prítomných na synode, pápežovi Urbanovi III... – a možno je aj dnes niekde vo vatikánskych archívoch.
* na obrazku: manželstvo s kliatbou vlkolakov a kňaz vykonávajúci posledné obrady umierajúcej, zakliatej vo vlka/vlkolaka manželke; kniha "Topographica Hibernica", Royal MS 13 B. viii, f. 18, Anglicko, skore 13 storocie
