Postavy z rozprávok bratov Grimmovcov a stretnutia s tajomnými bytosťami a javmi

V tejto epizóde o bratoch Grimmovcoch, ktorí ako knihovníci, cez známosti využili informácie ktoré počuli o záhadných zážitkoch zo skutočného života, o ktorých hovoria aj ľudové povesti v knihách (- ku ktorým mali takmer isto prístup aj ako knihovníci) – a prefíkane z nich poskladali "rozprávky"...

Tak teda umelá inteligencia potvrdzuje tézu, že rozprávky bratov Grimmovcov pôvodne vznikli zo skúseností ľudí s tajomnými javmi a bytosťami, ktoré bratia Grimmovci skreslili.

Otázka, ktorú som položil umelej inteligencii:

Boli pôvodne rozprávky bratov Grimm skutočne rozprávkami, alebo to boli ľudové príbehy o stretnutiach s tajomnými bytosťami a javmi?

Odpoveď AI po preskúmaní témy:

Pôvod rozprávok bratov Grimm

Bratia Grimm pôvodne zaznamenávali ľudové rozprávania v čo naj„surovejšej" podobe, tak ako ich počuli od rozprávačov a informátorov. Väčšina týchto poznámok sa, žiaľ, nezachovala – bola neskôr prepisovaná, upravovaná a až potom vydaná tlačou.
Našťastie sa dochoval prvý rukopis z roku 1810 (tzv. Urfassung), obsahujúci 51 rozprávok. Práve tento rukopis je najbližší k tomu, ako zneli pôvodné verzie. Dnes je uložený v Štátnej knižnici v Berlíne.

Prvé tlačené vydania
1812 a 1815 – prvé dva zväzky Kinder- und Hausmärchen. Ide o najstaršie zachované vydania, ktoré sú omnoho menej „uhladené" než neskoršie verzie.

Neskoršie vydania (napr. z roku 1857) – boli výrazne prepracované po jazykovej aj myšlienkovej stránke: doplnilo sa viac kresťanského morálneho obsahu, posilnili sa rodové roly, zmiernili erotické motívy, ale niekedy sa dokonca pridala väčšia krutosť.

Čo teda rozprávky pôvodne boli?
V skutočnosti nešlo o rozprávky v dnešnom literárnom zmysle, ale o ľudové príbehy (Volksmärchen) – rozprávania, ktoré sa tradovali ústne, večer pri práci alebo pri ohni, z generácie na generáciu.

Odkiaľ tieto príbehy pochádzali?
Z ľudových skúseností a vier – ľudia verili v čarodejnice, duchov, diablov, vlkolakov, rusalky či škriatkov. Tieto bytosti boli prirodzenou súčasťou sveta, v ktorom žili.

Z prírodných javov – nevysvetliteľné udalosti (choroby, smrť, búrky, zvláštne zvuky v lese) sa vysvetľovali ako pôsobenie nadprirodzených síl.

Z morálnych a praktických ponaučení – príbehy často varovali pred nebezpečenstvami („nechoď do lesa, lebo ťa vezme vlk či čarodejnica"), alebo učili múdrosti a opatrnosti.

Zo zvyškov starých mýtov – mnohé motívy majú korene v starogermánskych a indoeurópskych mýtoch, rituáloch a symboloch svetla a temnoty.

Grimmovci a pojem „rozprávka"
Bratia Grimm z týchto rozprávaní vytvorili nový literárny žáner. Príbehy zozbierali, usporiadali a vydali pod názvom Kinder- und Hausmärchen (1812–1815).

To, čo v ústach ľudu žilo ako živé rozprávanie o tajomných bytostiach a zvláštnych udalostiach, sa v ich knihách premenilo na „rozprávku" – umeleckú, uzavretú literárnu formu.

Postavy ako Baba Jaga (v Grimmovej verzii „čarodejnica"), trpaslík, obor či zakliate zviera predstavujú pretvorené ľudové predstavy o skutočných hrozbách a nadprirodzených silách.

Bratia Grimm nepísali svoje rozprávky „z ničoho" – často čerpali inšpiráciu z miestnych povestí, legiend a skutočných udalostí. Preto sa mnohí bádatelia domnievajú, že príbeh Marie Sophie mohol byť jedným zo základov známej rozprávky o „Snehulienke".

Niekoľko faktov:
Maria Sophia von Erthal sa narodila v roku 1729 v Lohr am Main (dnešné Bavorsko). Bola dcérou baróna Philippa von Erthal a žila na zámku v Lohr. Jej nevlastná matka, Claudia Elisabeth von Venningen, bola považovaná za prísnu a nevlídnu voči deťom svojho manžela – čo dobre zapadá do motívu „zlej macochy".

V meste Lohr sa nachádzali bane, v ktorých pracovali nízki baníci – čo prirodzene vyvoláva spojenie s trpaslíkmi. V miestnom múzeu sa dodnes uchováva zrkadlo zo zámku Erthalovcov, ktoré sa často považuje za predlohu slávneho „kúzelného zrkadla".

Mohli opisy trpaslíkov súvisieť s duchmi baní – tzv. permoníkmi?

Áno, to je veľmi presné spojenie.
V baníckom folklóre strednej Európy (napr. v Čechách, na Sliezsku či v Bavorsku) sa objavovali permoníci (nem. Bergmännlein, čes. permoníci) – duchovia baní, malé bytosti, ktoré baníkov chránili alebo im naopak škodili.

Verilo sa, že:

- pomáhali, ak si baníci vážili ich kráľovstvo,

- varovali pred závalmi či výbuchmi,

- ale mohli aj uškodiť, ak bol niekto chamtivý alebo neopatrný.

Bratia Grimm poznali miestne povesti a určite mohli poznať aj príbehy o takýchto duchoch.
A keďže v Lohr am Main a okolí skutočne existovali bane, kde pracovali baníci často nízkeho vzrastu (v dôsledku ťažkej práce, chorôb alebo preto, že sa zamestnávali aj deti), bolo veľmi ľahké prepojiť reálne obrazy baníkov s folklórom o permoníkoch.

Odtiaľ pochádza aj otázka:
či sú „trpaslíci" v rozprávkach bratov Grimm skôr literárnou podobou skutočných baníkov,
alebo ozvenou dávnych vier o duchoch baní.

Najpravdepodobnejšie je, že obe tradície sa navzájom preliali a splynuli – a práve z tohto spojenia vznikla rozprávková podoba, ktorú poznáme dodnes.

Záver
Dá sa teda povedať, že rozprávky bratov Grimm sú literárnou podobou dávnych ľudových príbehov o stretnutiach s „iným svetom" – s bytosťami a javmi, ktoré boli pre ľudí kedysi aspoň čiastočne reálne a vierohodné.

* dodatok: viac o príkladoch zo skutočného života...

- v slovenčine:
https://www.ufoklub-trnava.sk/index.php?strana=clanky&kategoria=kryptozoologia-9&zoradenie=datum&stranka=1

https://www.ufoklub-trnava.sk/index.php?strana=videa&kategoria=kryptozoologia-9&zoradenie=datum&stranka=1

- v poľštine:

https://www.youtube.com/watch?v=1QPhdzTDTTg

https://www.youtube.com/watch?v=tCaNq9pHd1w